ODBORNÝ POHĽAD NA PROJEKT
PREKROČME HRANICE SPOLU
Metodický rámec projektu neformálneho vzdelávania pre mladých ľudí
Niektoré veci sú viditeľné okamžite.
Výsledok zápasu. Tabuľka. Skóre. Medaila.
Iné ostávajú skryté.
Spôsob, akým mladí ľudia medzi sebou komunikujú.
Ako reagujú na odlišnosť.
Ako zvládajú neistotu, jazykovú bariéru alebo kontakt s niekým, kto vyrastal v úplne inom prostredí.
Práve tam vzniká priestor, ktorý býva počas medzinárodných stretnutí často prehliadaný.
Mladí ľudia dnes cestujú viac než kedykoľvek predtým.
Stretávajú sa na turnajoch, sústredeniach, medzinárodných podujatiach či výmenných aktivitách.
Fyzická blízkosť však automaticky nevytvára porozumenie.
Skupiny zostávajú uzatvorené vo vlastnom jazyku, vo vlastných zvykoch, vo vlastnom bezpečnom priestore. Kontakty ostávajú povrchné a mnohé situácie, ktoré by mohli byť silnou skúsenosťou učenia, jednoducho prejdú bez reflexie.
Projekt PREKROČME HRANICE SPOLU vzniká práve ako odpoveď na túto medzeru.
Nie ako doplnkový animačný program.
Nie ako voľnočasová aktivita medzi zápasmi.
Ale ako metodicky vedený proces neformálneho vzdelávania, ktorý pracuje s reálnymi situáciami vznikajúcimi medzi mladými ľuďmi počas medzinárodného stretnutia.
PODSTATA PROJEKTU
Projekt vychádza z princípov európskeho neformálneho vzdelávania v práci s mládežou, ktoré sa dlhodobo rozvíja v prostredí projektov EÚ Erasmus+, mládežníckych mobilít a medzinárodnej spolupráce.
Jeho základom nie je frontálne odovzdávanie informácií.
Základom je skúsenosť.
Skúsenosť, ktorá vzniká:
- medzi ľuďmi,
- v komunikácii,
- v neistote,
- v rozdielnosti,
- v potrebe spolupracovať,
- v potrebe pochopiť druhého človeka.
Projekt pracuje s prirodzeným prostredím medzinárodných športových a mládežníckych stretnutí. Šport však nie je cieľom projektu.
Šport vytvára situáciu, v ktorej sa mladí ľudia stretnú.
Samotné učenie začína až vo chvíli, keď projekt vytvorí priestor na:
- kontakt mimo vlastnej skupiny,
- spoločnú skúsenosť,
- reflexiu,
- pomenovanie rozdielov,
- uvedomenie si vlastných reakcií,
- pochopenie perspektívy druhého človeka.
HLAVNÝ CIEĽ PROJEKTU
Hlavným cieľom projektu je rozvíjať interkultúrne porozumenie, komunikačné kompetencie a schopnosť mladých ľudí vedome vstupovať do kontaktu s odlišnosťou.
Projekt sa nesnaží odstrániť rozdiely medzi ľuďmi.
Snaží sa vytvoriť prostredie, v ktorom rozdielnosť prestáva byť bariérou a začína byť skúsenosťou učenia.
Mladí účastníci sa počas projektu učia:
- komunikovať mimo vlastného sociálneho komfortu,
- reagovať na odlišné správanie bez okamžitého súdenia,
- zvládať neistotu v komunikácii,
- počúvať,
- formulovať otázky,
- reflektovať vlastné reakcie,
- uvedomovať si kultúrne rozdiely,
- spolupracovať s ľuďmi, ktorí premýšľajú inak.
Projekt zároveň rozvíja:
- empatiu,
- sociálnu inteligenciu,
- schopnosť reflexie,
- participáciu,
- európske občianstvo,
- rešpekt voči rôznym kultúrnym a sociálnym prostrediam.
METODICKÝ PRÍSTUP
Projekt je postavený na princípoch neformálneho vzdelávania.
To znamená, že učenie nevzniká memorovaním informácií, ale aktívnym prežívaním situácií a ich následným spracovaním.
Metodický proces projektu stojí na štyroch základných pilieroch:
SKÚSENOSŤ
Účastník vstupuje do konkrétnej situácie.
Niečo zažije.
Niečo pocíti.
Na niečo reaguje.
Môže ísť o:
- komunikačný problém,
- nepochopenie,
- rozdiel v správaní,
- neistotu,
- konflikt,
- moment spolupráce,
- spontánny rozhovor,
- situáciu mimo vlastnej skupiny.
Projekt pracuje s tým, čo je autentické.
Nie s umelo vytvorenou teóriou.
REFLEXIA
Skúsenosť sama o sebe nestačí.
Kľúčová je schopnosť zastaviť sa a pomenovať, čo sa vlastne odohralo.
Preto projekt systematicky pracuje s reflexiou.
Nie vo forme poučovania.
Ale prostredníctvom otázok:
- Čo sa stalo?
- Prečo som reagoval takto?
- Ako to mohlo pôsobiť na druhého človeka?
- Čo bolo nepríjemné?
- Čo bolo nové?
- Čo som si uvedomil?
Práve reflexia premieňa zážitok na učenie.
SKUPINOVÁ DYNAMIKA
Projekt pracuje s menšími zmiešanými skupinami.
Účastníci sú vedení k tomu, aby:
- neopakovali stále rovnaké sociálne väzby,
- nevytvárali izolované národnostné skupiny,
- vstupovali do kontaktu aj s ľuďmi mimo svojho prirodzeného prostredia.
Skupina sa tak stáva priestorom učenia.
Nie publikom.
PARTICIPÁCIA
Účastníci nie sú pasívnymi prijímateľmi programu.
Sú jeho aktívnou súčasťou.
Projekt vytvára priestor, kde:
- pomenúvajú vlastné skúsenosti,
- spoluvytvárajú diskusiu,
- prinášajú vlastné pohľady,
- navrhujú riešenia,
- formulujú vlastné výstupy.
Tým vzniká omnoho silnejší osobný vzťah k procesu učenia.
INTERKULTÚRNY A ETNOLOGICKÝ ROZMER
Projekt pracuje s myšlienkou, že kultúrne rozdiely nemožno pochopiť len teoreticky.
Je potrebné ich zažiť.
Mladí ľudia počas projektu narážajú na:
- odlišný humor,
- inú mieru otvorenosti,
- rozdielne komunikačné návyky,
- odlišné vnímanie autority,
- iné reakcie na konflikt,
- inú spontánnosť,
- rozdielne sociálne hranice.
Projekt tieto momenty neskrýva.
Naopak.
Premieňa ich na priestor učenia.
Práve preto má projekt aj výrazný etnologický rozmer.
Nie v akademickom zmysle pozorovania kultúr zvonku.
Ale v živom kontakte medzi ľuďmi, ktorí si začínajú uvedomovať, že ich vlastné správanie nie je „norma“, ale len jedna z mnohých možností, ako možno vnímať svet.
BEZPEČNÉ PROSTREDIE
Projekt vedome pracuje aj s emocionálnou bezpečnosťou účastníkov.
Mladý človek sa učí len vtedy, keď:
- sa nemusí báť zosmiešnenia,
- môže hovoriť,
- môže pochybovať,
- môže robiť chyby,
- môže niečomu nerozumieť.
Projekt preto vytvára prostredie, kde:
- chyba nie je zlyhaním,
- neistota nie je slabosťou,
- otázka nie je problémom.
Bezpečné prostredie neznamená pohodlné prostredie.
Projekt účastníkov vedie mimo ich sociálnej komfortnej zóny.
Ale spôsobom, ktorý podporuje rast, nie poníženie.
VÝSTUPY A DOKUMENTÁCIA
Projekt nepracuje len s okamžitým zážitkom.
Dôležitou súčasťou je zachytenie skúseností a ich ďalšie spracovanie.
Účastníci:
- zapisujú reflexie,
- formulujú vlastné pozorovania,
- pomenúvajú situácie,
- vracajú sa k nim,
- diskutujú o nich.
Tieto výstupy následne vytvárajú základ:
- pre spoločné sympózium,
- odborné diskusie,
- metodické odporúčania,
- publikáciu projektu.
Publikácia nevzniká ako formálny výstup.
Vzniká ako zachytenie skúseností, ktoré majú hodnotu pre ďalších mladých ľudí, organizácie aj odbornú komunitu.
DLHODOBÝ DOPAD
Projekt PREKROČME HRANICE SPOLU nie je postavený na jednorazovej aktivite.
Jeho cieľom je vytvárať dlhodobý dopad.
Na úrovni jednotlivca:
- väčšia otvorenosť,
- lepšia komunikácia,
- schopnosť reflektovať,
- vyššia sociálna citlivosť,
- menší strach z odlišnosti.
Na úrovni organizácií:
- kvalitnejšia medzinárodná spolupráca,
- silnejšie partnerstvá,
- metodické skúsenosti,
- nové modely práce s mládežou.
Na úrovni spoločnosti:
- väčšie porozumenie medzi mladými ľuďmi z rôznych krajín,
- podpora európskeho občianstva,
- znižovanie sociálnych a kultúrnych bariér,
- posilňovanie schopnosti viesť dialóg.
ZÁVER
Projekt PREKROČME HRANICE SPOLU nevznikol preto, aby mladí ľudia len cestovali.
Nevznikol ani preto, aby boli pár dní vedľa seba.
Vznikol preto, aby medzi nimi vznikol priestor, kde sa môžu začať skutočne počúvať.
Lebo hranice medzi ľuďmi nevznikajú len medzi štátmi.
Vznikajú všade tam, kde sa ľudia prestanú zaujímať jeden o druhého.
A miznú presne vo chvíli, keď vytvoríme priestor,
v ktorom druhý človek prestane byť „ten cudzí“.
Chcete sa zapojiť do medzinárodnej spolupráce?
Pre športové kluby, partnerov, rodičov a organizácie, ktoré chcú vytvárať zmysluplný priestor pre mladých ľudí mimo ihriska.